Veľká Morava
pis miest a území na severnej strane Dunaja, tzv.Bavorský geograf.
(napísaný okolo rokov 817 až 843)
Bavorský geograf je veľmi starý a jeho vznik sa datuje približne do rokov vlády Mojmíra I. Začína opisom území polabských Slovanov od pobrežia Baltského mora a pokračuje postupne na juh až k Čechom, Moravanom a Bulharom. Podstatné pre nás je, že Moravanov spomína hneď za Čechmi, teda ako bezprostredných susedov. Bulharská ríša v 9. aj v 10. storočí ovládala rozsiahle územia na sever od Dunaja v Rumunsku a v Srbsku, preto do tohto súpisu tiež patrí. Jej severozápadná hranica viedla zrejme v tom čase až k Tise, čiže veľmi blízko nášmu územiu a tak ju možno považovať za významného suseda.
Otázky historikov vyvoláva zmienka o tzv. druhých Moravanoch s 30 hradiskami. Autor Bavorského geografa ich označil odlišným pomenovaním ako prvých Moravanov s 11 hradiskami. Prví sú Marharii a druhí Merehani. Existujú názory, že ide buď o dodatok s obdobia keď sa Morava rozrástla o územie Pribinovho Nitrianska, alebo o Moravanov ktorí žili na rieke Morave, ktorá sa vlieva do Dunaja v Srbsku. Obidva názory majú niečo do seba a mne teraz neostávajú možnosti a priestor na skúmanie ktorý z nich má definitívnu pravdu. Podstatné je, že Moravania podľa tohto zdroja susedia jednak s Čechmi a jednak s Frankmi a sídlia na sever od Dunaja. To hneď vylučuje ich lokalizáciu na rieku Sávu, ako tvrdí pán Bowlus, lebo tá tečie južne od neho. Keby zase žili niekde v Sedmohradsku podľa pána Eggersa, neboli by susedmi Frankov. Srbská rieka Morava je opäť južným prítokom Dunaja a navyše bola súčasťou bulharskej ríše čiže jej obyvatelia by sotva boli zahrnutí v tomto súpise.
Druhou vynikajúcou pomôckou pri hľadaní Veľkej Moravy je kniha Alfréda Veľkého, kráľa anglického Wessexu, ktorý hoc bol nútený brániť krajinu pred nájazdami pohanských Dánov našial si čas aj na vedu a literatúru. Tento súčasník Svätopluka zanechal pri preklade Svetových dejín rímskeho kresťanského autora Pavla Orosia z roku 417, pozoruhodne presný popis strednej Európy.
"Na západ od starých Sasov je ústie rieky Labe a zem Frízov. A odtiaľ na severozápad je krajina, ktorá sa nazýva Anglia a Zelandia a určitá časť krajiny Dánov. Na sever od nich sú Obodriti a severovýchodne od nich sídlia zase Veleti, ktorých nazývajú aj Havolania. Na východ od nich je krajina Vinidov zvaných Suselci a smerom na juhovýchod, avšak trochu väčšmi vzdialení sú Moravania. A títo Moravania majú na západ od seba Durínčanov a Čechov a aj časť Bavorov. Na juh od nich na druhej strane rieky Dunaj je Korutánsko, siahajúce na juhu až k horám zvaným Alpy. K tým istým horám sa tiahnu aj hranice Bavorov a Švábov. Ďalej na východ od krajiny Korutáncov za pustatinou je krajina Bulharov. A na východ od nich je krajina Grékov.
Na východ od krajiny Moravanov je krajina Vislanov. A na východ od nich Dácia, kde kedysi bývali Góti....
...Od Dalmácie na sever sú Bulhari a Istria. A od Istrie na juh je Stredozemné more, ktoré sa volá Jadranské, a na západ hory, ktoré sa nazývajú Alpy, a na severe je tá pustatina, ktorá sa rozprestiera medzi Korutánskom a Bulharskom.
lokalita: Veľká Morava
autor: Sv. Konštantín-Cyril 
Komentáre